Kígyó
Jozef Mokoš
Aki egyszer a szemembe néz,
nem menti a sikoly, sem a könyörgés.
Hatalmas bendőmben önként elvész,
véremben van rég az öldöklés.
Ha egyszer rádtör a halálos fagy,
Ha egyszer igazán megfázol, akkor
tudni fogod, hogy a végzeted
a kígyó mai ínyenc étele.
Igen, Szörnyű Iván vagyok, a kígyó
ki mindenekfelett szereti a rívó
torkaszakadt rémületből üvöltő
tollát szakajtó menekülőt,
kinek szíve harangként zendülő.
Aki egyszer a szemembe néz,
nem menti a sikoly, sem a könyörgés.
Hatalmas bendőmben önként elvész,
véremben van rég az öldöklés.
Na, de mikor szenvedő ebédem ficorog,
bennem is mint zavart méhkas robog.
Ilyen a vadászat - maga a pokol.
Már levert vagyok, hangulatom komor,
az ebéd bennem még mindig forog.
Had
Jozef Mokoš
Kto sa raz pozrie do mojich očí,
nespasí ho ani prosba, ani krik,
dobrovoľne mi do brucha skočí,
lebo ja som hypnotizér odborník.
Keď na teba smrteľný raz padne chlad,
keď studeným raz zájdeš potom, potom
poznáš, že sa z teba stáva
rýchla zdravá hadia strava.
Áno, ja som hrozný Ivan Hrozný – had,
čo má nadovšetko rád,
keď inému sa z hrdla derie
vystrašený krik a ston,
keď ti dupkom stáva perie
a srdce búcha ako zvon.
Kto sa raz pozrie do mojich očí,
nespasí ho ani prosba, ani krik,
dobrovoľne mi do brucha skočí,
lebo ja som hypnotizér odborník.
No, keď moja obeť – obed – škúli,
vrie to vo mne ako v júli v úli.
Takýto lov – to je peklo.
Mňa už dávno v krížoch seklo,
a obed je pritom čulý.